Mohenjo-daro

Inžinieri, ktorí tam v 50. rokoch 19. storočia stavali železnicu, vnímali tajomné murované stavby, na ktoré narazili, len ako nepríjemné zdržanie ich práce. Postavili sa k nim prakticky a pragmaticky a materiál z nich využili na stavbu, alebo si tehly odniesli so sebou ako suveníry. Banerji však nasledoval vzor Howarda Cartera, priekopníka modernej archeológie ako vedeckej a systematickej disciplíny, ktorý okrem iného objavil v Údoli kráľov Tutanchamónovu hrobku. Indický archeológ a jeho kolegovia sa nazdávali, že za týmito zvláštnymi tehlami je niečo viac, ako si väčšina ľudí myslí. Ich domnienky sa takmer okamžite potvrdili. Našli sa pozostatky nie jedného, ale hneď dvoch stratených miest, Harappy a jej väčšieho súrodenca Mohenjo-daro. Napokon sa ukázalo, že druhé mesto, Mohenjo-daro, ktorého názov znamená pahorok mŕtvych, sa rozkladalo v okruhu až 5 kilometrov. Pravdepodobne bolo epicentrom mimoriadne pokrokovej civilizácie, ktorá prekvitala na brehu Indusu v rokoch 2500 až 1700 pred n. l. Domy z pálených tehál postavené podľa pravidelnej mriežky, dômyselný kanalizačný systém a ohromné verejné kúpele na najväčšom zo skupiny pahorkov, to všetko robí z Mohenjo-daro úžasný príklad raného mestského a hygienického plánovania. Bola to skrátka moderná metropola, ktorá jestvovala pred najmenej 4 500 rokmi. Spoločnosť, ktorá vytvorila a obývala toto mesto, očividne dbala na čistotu a zdravie. Obyvatelia boli podľa všetkého bohatí, o čom svedčí veľkosť budov, množstvo keramiky, zlata, predmetov z lazuritu a slonoviny a úlomkov zručne umelecky vytesaných sôch. Predsa si však nepotrpeli na takú okázalú pompéznosť ako niektorí ich starovekí susedia. Okamžite totiž udrie do očí fakt, že sa v meste nenachádzajú žiadne veľkolepé chrámy či paláce. Archeológovia a antropológovia naďalej skúmajú, akí títo ľudia vlastne boli, a lámu si hlavu nad tým, prečo a ako sa celá civilizácia z tejto oblasti vytratila. Ostali po nej len pôsobivé prázdne mestá, ktoré sa na tisícky rokov stratili. K tým ponurejším objavom v Mohenjo-daro patrí nález štyridsiatich štyroch kostier ľudí, ktorí podľa všetkého zahynuli v uliciach mesta počas nejakej násilnej udalosti. Čo ich zabilo, sa však zrejme nikdy nedozvieme. Staršiu teóriu, že mesto postihla obrovská záplava, už vedci zväčša vyvrátili. Niektorí odborníci sa však nazdávajú, že úpadok civilizácie mohla naštartovať alebo urýchliť zmena toku rieky Indus. Zakladateľ projektu PlaceMania.sk a zodpovedá za jeho obsah, technické fungovanie a dlhodobý rozvoj. Cestovné zápisky na webe vychádzajú z vlastnej skúsenosti z ciest; faktografické záznamy o miestach vznikajú kombináciou verejných zdrojov, automatizovaného spracovania dát a redakčného overovania. Zameriava sa na netradičné lokality, ich historický a geografický kontext a menej známe súvislosti. Things to do near Mohenjo-daro, Moen jo Daro, Moenjo Daro, Mohanjo Daro, Mohen jo Daro, Mohenjo Baro, Mohenjodero, Historické miesto, Turistická atrakcia, historical place, tourist attraction, Larkana, Sindh, Islamic Republic of Pakistan, Pakistan, PK. Find tours, guided tours, local activities, attractions, tickets, excursions, sightseeing, day trips and travel experiences nearby. Coordinates: 27.3242933, 68.135689. Je to jedno z posledných zachovaných starovekých budhistických miest v regióne, ktoré vďaka svojej odľahlej polohe uniklo niekoľkým hunským nájazdom. K tomuto veľkolepému pakistanskému mauzóleu sa dá dostať len cez takmer 300 metrov dlhú uličku. Pozrite si ďalšie zaujímave miesta vo svete, ktoré stoja za naplánovanie ďalšej cesty. Tikal: monumentálne chrámy Mayov, ktoré džungľa na stáročia pohltila a znovu vydala. Chcete vidieť ďalšie úchvatné miesta ako Mohenjo-daro? Nájdeš ich u nás na mape. Objav s nami ďalšie úžasné miesta na zemi.