Ternate Island

Anglický prírodovedec a biológ Alfred Russel Wallace v liste priateľovi z roku 1858 napísal, že si všimol hmyz, ktorého sfarbenie bolo na bahnitej pôde takmer nepostrehnuteľné. Bol z toho zmätený, ale napísal: “Nedávno som prišiel na teóriu, ktorá ich prirodzene vysvetľuje.” Wallace uvažoval o teórii evolúcie prirodzeným výberom, ktorú stanovil približne v rovnakom čase ako Charles Darwin, ktorému nakoniec patrí najväčšia zásluha. Darwin dosiahol trvalú slávu, zatiaľ čo Wallace upadol do relatívneho zabudnutia. Hoci Darwin a Wallace pracovali na rôznych pologuliach, obaja boli plní zvedavosti a odhodlaní skúmať tieto myšlienky. Wallace strávil takmer desaťročie skúmaním divokej prírody na vzdialenom reťazci ostrovov východne od Sumatry, čo bola v tom čase Holandská východná India, a skúmaním vplyvu geografickej hranice na svet prírody, neskôr nazvanej Wallaceova línia. Zozbieral desaťtisíce prírodovedných exemplárov, ktoré mu pomohli sformulovať jeho teóriu. Počas tejto expedície po ostrovoch si Wallace prenajal dom na Ternate, malom bujnom sopečnom ostrove vo východnej Indonézii, ktorý mu slúžil ako zázemie. Tu napísal mnoho svojich vedeckých prác a listov. Práve z Ternate poslal 9. marca 1858 Darwinovi list spolu s podrobným článkom opisujúcim jeho teóriu. Darwin dospel k rovnakému záveru sám už o niekoľko rokov skôr a Wallaceovo uvedomenie mu dodalo odvahu. V tom istom roku spoločne publikovali prácu, v ktorej obhajovali svoju prelomovú a vtedy kontroverznú teóriu. O rok neskôr Darwin publikoval knihu Pôvod druhov, ktorá vyvolala senzáciu a vyniesla ho na vrchol slávy. Hoci obaja muži boli brilantní, Darwin mal jednu veľkú výhodu: mal podporu vedeckej komunity a peniaze na svoju prácu, čo znamenalo, že Wallaceova práca bola zväčša neznáma. Wallace zbieral exempláre, aby dokázal svoje teórie, a jeho cesty za zberom a ďalšími poznatkami boli financované z predaja týchto exemplárov múzeám a súkromným zberateľom. Počas svojich ciest Wallace využíval každý čas, ktorý strávil v meste, na to, aby poslal svoje zistenia späť iným vedcom a vedeckým časopisom. Svoje zistenia si zaznamenával aj do denníka, ktorý si viedol. Práve z jeho denníka neskôr vzniklo jeho zásadné dielo Malajské súostrovie, bio-geografická kniha opisujúca Wallaceove nálezy a cesty po ostrovoch. Dnes sú tieto ostrovy buď Malajziou, alebo Indonéziou, ale ako poznamenal jeden bádateľ, vo Wallaceovej dobe to bola “veľká Mliečna dráha pevnín, morí a úžin, Európanmi málo preskúmaná, riedko osídlená národmi rôznych kultúr a ukrývajúca nespočetné množstvo neznámych druhov rastlín a živočíchov v hustých tropických lesoch”. Inými slovami, sen výskumníka. Wallace katalogizoval rastliny a živočíchy (“Je pozoruhodné, že zviera také veľké, také zvláštne a takej vysokej formy, ako je orangutan (sic), by malo byť obmedzené na takú malú oblasť”) a ochutnával miestne jedlá (Wallace o ovocí durian: “bohatý maslový krém silne ochutený mandľami všeobecne dáva najlepšiu predstavu o ňom, ale miešajú sa s ním vône, ktoré pripomínajú smotanový syr, cibuľovú omáčku, hnedé sherry a iné nezrovnalosti”). V kvetnatej próze písal o chytaní motýľov (“Srdce mi začalo prudko biť, krv sa mi nahrnula do hlavy a cítil som sa oveľa viac na omdletie, ako keď som sa obával okamžitej smrti.”) ako ich sledoval celé mesiace a prenasledoval niekoľko kilometrov, ktoré ho nakoniec priviedli k jeho najvýznamnejšiemu úspechu. Maličký ostrov Ternate by možno tiež upadol do zabudnutia, keby sa neobnovil záujem o tohto vedca. Dnes sa dokonca ponúkajú prehliadky ostrova, aby sa návštevníci mohli vydať po Wallaceových stopách. Jeden veľkolepý miestny vták, ktorý sa vyskytuje na susedných ostrovoch Halmahera a Bacan, bol pomenovaný Semioptera wallacii (Wallaceov štandardný vták raja) podľa Wallacea, ktorý získal prvé exempláre. Viac ako 100 000 exemplárov zozbieraných počas Wallaceovho prieskumu ostrovov bolo predaných britským múzeám a zberateľom. Zakladateľ projektu PlaceMania.sk a zodpovedá za jeho obsa